Fyzika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Plazmová guľa

Fyzikálny portál

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je prírodnou vedou o transformáciách energie v priestoročase a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad hmota, jej pohyb, náboj a tiež sila, ktorou hmota medzi sebou pôsobí. Predmetom fyziky je látka, pole a fyzikálne javy.^[1]

Vo všeobecnsti je úlohou fyziky analýza kauzálnej štruktúry prírody, smerujúca k pochopeniu ako sa svet a vesmír správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje - celý priestoročas, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a prírodné zákony zakódované do jeho štruktúry.

Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej kultúre. Práva samostanej vednej disciplíny získala počas vedeckej revolúcie v 16. storočí. Napriek tomu, v mnohých vedných oblastiach (napr. kvantová chémia alebo matematická fyzika) je ťažké vymedziť hranice fyziky.

Fyzikálne zistenia často ústia do novej technológie a korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s matematikou a filozofiou. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.

Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na klasickú a modernú fyziku. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na experimentálnu fyziku a teoretickú fyziku.

Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa daľších pohľadov k jej výskumu.

[upraviť] Názory filozofov na fyziku

[upraviť] Albert Veľký

Fyzika je podľa Alberta Veľkého náuka o pohybe a jeho prvej príčine.

[upraviť] Aristoteles

Fyzika je podľa Aristotela časť teoretickej filozofie, ktorá skúma prírodu. Úlohou fyziky je uvádzanie jednotlivých javov pod také všeobecné pojmy a predstavy, ako je pojem nekonečnosti, priestoru, času a pohybu, ktoré možno poznať na základe skúmania podstaty vecí a na tomto základe pochopiť prirodzený beh sveta.

[upraviť] Stoicizmus

Fyzika podľa stoicizmu je jedna zo základných zložiek filozofie; fyzika je učenie o prírode, ontológia i teológia.

[upraviť] Teória a experiment

Miera rozlišovania medzi teóriou a experimentom je vo fyzike vyššia než vo väčšine ostatných vied. Teoretickí fyzici pracujú na formulácii konzistentných matematických modleov, ktoré sú v súlade s predchádzajúcimi experimentmi a predpovedajú nové experimentálne overiteľné výsledky, ktoré by za teóriou určených podmienok mali prejavovať tendenciu nastať. Experimentálni fyzici sa odkazujú na experimentálne zistenia, pri vytváraní modelov sveta pracujú s obmedzenou presnosťou meracích prístrojov a experimentálne overujú pravdivosť teoretických modelov, pričom takouto cestou prichádzajú často k novým pozorovaniam. Fyzici pracujúci na zosúlaďovaní teórie a experimentu sa často nazývajú fenomenológovia.

[upraviť] Disciplíny fyziky

• Mechanika
  • Statika
  • Kinematika
  • Dynamika
• Mechanika tekutín
  • Hydrostatika
  • Hydrodynamika
  • Aerodynamika
• Mechanika kontinua tuhej fázy
  • Teória pružnosti
  • Teória plasticity
• Optika
• Termika
  • Termodynamika
• Matematická fyzika
• Astrofyzika
• Jadrová fyzika
• Kozmológia
• Elektrodynamika
• Geofyzika
• Teoretická fyzika
• Štatistická fyzika
• Biofyzika
• Kvantová mechanika
• Teória relativity

[upraviť] Články a skupiny článkov o fyzike vo Wikipédii

Bližšie informácie v hlavnom článku: :Kategória:Fyzika

[upraviť] Referencie