Kozmológia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií.... |
Kozmológia je odbor astronómie zaoberajúci sa tými vzťahmi, v ktorých sa vesmír prejavuje ako celok.
Hoci sa považuje za súčasť astronómie, má charakter samostatnej vedy na hraniciach astronómie, teoretickej fyziky a filozofie. Dôležitá je najmä súvislosť s filozofiou, kde je arénou boja materializmu a idealizmu[chýba citácia], vedy a náboženstva[chýba citácia].
Obsah |
[upraviť] Úlohy
Hlavné predmety činnosti:
- zaoberá sa všeobecnými problémami štruktúry, vývoja a zákonitostí vesmíru
- zaoberá sa konečnosťou či nekonečnosťou priestoru a času, čiže trvania kozmu
Keďže zatiaľ [chýba citácia] vesmír ešte úplne nepoznáme (pozorujeme iba jeho časť), ani nepoznáme všetky zákonitosti a vlastnosti hmoty či vesmírnych objektov, musí kozmológia pracovať na základe vytvorenia určitých predpokladov. Vytvára preto len modely vesmíru (rozpínajúci sa, konečný , nekonečný, pulzujúci, stacionárny a pod.) a overuje ich na základe výsledkov pozorovaní mimogalaktickej astronómie a rádioastronómie.
Dnešná kozmológia sa zaoberá predovšetkým rozdelením hmoty vo vesmíre, jej vzájomným pôsobením a pohybom, ďalej premenou energie vo vesmíre a geometrickými vlastnosťami priestoru.
[upraviť] Dejiny
Prvé naivné kozmologické predstavy vznikli už v staroveku. Časom vznikla v Európe tzv. geocentrická sústava, podľa ktorej je nehybná Zem stredom vesmíru. Dospelo sa k nej akumuláciou pozorovaní [chýba citácia] a na základe antického presvedčenia, že za viditeľným, zložitým pohybom planét musia byť skryté zákonité pravé pohyby[chýba citácia]. Tento systém bol po boji s cirkvou a scholastikou nahradený heliocentrickou sústavou.
Po objavení Newtonovho všeobecného zákona príťažlivosti sa kozmologický problém dal definovať ako fyzikálna úloha o správaní nekonečnej sústavy priťahujúcich sa hmotných telies. Rôzne ťažkosti, tzv. kozmologické problémy, vyplývajúce z tohto chápania vesmíru odstránila relativistická kozmológia (čiže kozmológia založená na Einsteinovej teórii relativity). Dnes sa vo vede prevažne uznávajú[chýba citácia] modely utvorené v 20. rokoch fyzikom A. A. Friedmannom, založené na teórii relativity. Ani relativistická kozmológia však nie je bez ťažkostí[chýba citácia].
Výhodou dnešnej kozmológie je, že sa môže oprieť aj o bohaté pozorovania vesmíru[chýba citácia].
[upraviť] Tálesov názor na kozmológiu
Tálesov názor na kozmológiu je takýto: Iní sa domnievali, že zem spočíva na vode. Toto učenie sme prevzali akonajstaršie, ktoré vraj zastával Táles Milétsky, domnievajúc sa, že zem, keďže je schopná plávať, ostáva na povrchu vody ako drevo alebo niečo takého druhu. Väčšina tých, čo sa prví zaoberali filozofiou, si myslela, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú všetky veci a z čoho ako z prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú za prvok a počiatok (arché) vecí, a to, že nič nevzniká, ani nič nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva… Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z ktorých všetko ostatné vzniká, zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. Pravda, pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku, nie sú všetci rovnakej mienky, Táles však, pôvodca takejto filozofie, hovorí, že je to voda (preto tiež hlásal, že zem spočíva na vode). Možno čerpal túto domnienku z pozorovania, že potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka vzniká a ním sa živí aj samo teplo (to však, z čoho všetko vzniká, je počiatkom všetkého); túto domnienku mal teda z tohto i z toho, že semená všetkých vecí majú vlhkú podstatu. Zem je nesená vodou. Pohybuje sa vraj ako čln a pohyblivosťou vody sa potom otriasa, a vtedy ľudia hovoria, že je zemetrasenie.
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
|
Všeobecné odvetvia astronómie |
|
| Astrometria | Astrofyzika | Kozmológia | Galaktická astronómia | Extragalaktická astronómia | Nebeská mechanika | Vznik a vývoj galaxií | Planetológia | Stelárna astronómia | Vznik hviezd | Vývoj hviezd | Vznik a vývoj slnečnej sústavy |
