--- --- Dodaj stronę do ulubionych ---


Szukaj:



Ostatnio oglądane:
  • Kozmológia [sk]
  • 132 [en]
  • 11 февраля [ru]
  • ニオコロ・コバ国立公園 [ja]
  • 673 [no]
  • 100 [cs]
  • Портал:Российская Империя [ru]
  • Kategória:Prírodné vedy [sk]
  • Wydzia00 Wiedzy o Teatrze Akademii Teatralnej w Warszawie [pl]
  • .am [en]
  • 10 сентября [ru]
  • Obrázok:Commons-logo.svg [sk]
  • 17 [hu]
  • XXII век [ru]
  • .qa [eo]
  • 江川 (さいたま市) [ja]
  • 1915 [pl]
  • Свободное программное обеспечение [ru]
  • Main Page [ay]
  • Япония [ru]
  • M74 [ja]
  • ~ 1 7 [ja]
  • 3 мая [ru]
  • Список стран по площади [ru]
  • リック・モラニス [ja]
  • 12 января [ru]
  • 798 [lt]
  • Портал:Живопись [ru]
  • 1900-е [ru]
  • Wybierz język: ar | id | bg | ca | ceb | cs | da | de | et | en | es | eo | fr | he | hr | it | ko | lt | hu | nl | ja | no | pl | pt | ru | ro | sk | sl | sr | fi | sv | te | tr | uk | zh
    Historia i autorzy | źródło tekstu - Wikipedia | Edycja
    Strona jest mirrorem encyklopedii Wikipedia. Oryginalna encyklopedia znajduje się pod adresem wikipedia.org

    Kozmológia

    z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

    Prejsť na: navigácia, hľadanie
    Kolorovaná verzia anonymnej Flammarionovej rytiny
    Veľkoškálové štruktúry vesmíru podľa hindskej kozmológie

    Kozmológia je odbor astronómie zaoberajúci sa tými vzťahmi, v ktorých sa vesmír prejavuje ako celok.

    Hoci sa považuje za súčasť astronómie, má charakter samostatnej vedy na hraniciach astronómie, teoretickej fyziky a filozofie. Dôležitá je najmä súvislosť s filozofiou, kde je arénou boja materializmu a idealizmu[chýba citácia], vedy a náboženstva[chýba citácia].

    Obsah

    [upraviť] Úlohy

    Hlavné predmety činnosti:

    • zaoberá sa všeobecnými problémami štruktúry, vývoja a zákonitostí vesmíru
    • zaoberá sa konečnosťou či nekonečnosťou priestoru a času, čiže trvania kozmu

    Keďže zatiaľ [chýba citácia] vesmír ešte úplne nepoznáme (pozorujeme iba jeho časť), ani nepoznáme všetky zákonitosti a vlastnosti hmoty či vesmírnych objektov, musí kozmológia pracovať na základe vytvorenia určitých predpokladov. Vytvára preto len modely vesmíru (rozpínajúci sa, konečný , nekonečný, pulzujúci, stacionárny a pod.) a overuje ich na základe výsledkov pozorovaní mimogalaktickej astronómie a rádioastronómie.

    Dnešná kozmológia sa zaoberá predovšetkým rozdelením hmoty vo vesmíre, jej vzájomným pôsobením a pohybom, ďalej premenou energie vo vesmíre a geometrickými vlastnosťami priestoru.

    [upraviť] Dejiny

    Prvé naivné kozmologické predstavy vznikli už v staroveku. Časom vznikla v Európe tzv. geocentrická sústava, podľa ktorej je nehybná Zem stredom vesmíru. Dospelo sa k nej akumuláciou pozorovaní [chýba citácia] a na základe antického presvedčenia, že za viditeľným, zložitým pohybom planét musia byť skryté zákonité pravé pohyby[chýba citácia]. Tento systém bol po boji s cirkvou a scholastikou nahradený heliocentrickou sústavou.

    Po objavení Newtonovho všeobecného zákona príťažlivosti sa kozmologický problém dal definovať ako fyzikálna úloha o správaní nekonečnej sústavy priťahujúcich sa hmotných telies. Rôzne ťažkosti, tzv. kozmologické problémy, vyplývajúce z tohto chápania vesmíru odstránila relativistická kozmológia (čiže kozmológia založená na Einsteinovej teórii relativity). Dnes sa vo vede prevažne uznávajú[chýba citácia] modely utvorené v 20. rokoch fyzikom A. A. Friedmannom, založené na teórii relativity. Ani relativistická kozmológia však nie je bez ťažkostí[chýba citácia].

    Výhodou dnešnej kozmológie je, že sa môže oprieť aj o bohaté pozorovania vesmíru[chýba citácia].

    [upraviť] Tálesov názor na kozmológiu

    Tálesov názor na kozmológiu je takýto: Iní sa domnievali, že zem spočíva na vode. Toto učenie sme prevzali akonajstaršie, ktoré vraj zastával Táles Milétsky, domnievajúc sa, že zem, keďže je schopná plávať, ostáva na povrchu vody ako drevo alebo niečo takého druhu. Väčšina tých, čo sa prví zaoberali filozofiou, si myslela, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú všetky veci a z čoho ako z prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú za prvok a počiatok (arché) vecí, a to, že nič nevzniká, ani nič nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva… Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z ktorých všetko ostatné vzniká, zatiaľ čo ona sama ostáva zachovaná. Pravda, pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku, nie sú všetci rovnakej mienky, Táles však, pôvodca takejto filozofie, hovorí, že je to voda (preto tiež hlásal, že zem spočíva na vode). Možno čerpal túto domnienku z pozorovania, že potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka vzniká a ním sa živí aj samo teplo (to však, z čoho všetko vzniká, je počiatkom všetkého); túto domnienku mal teda z tohto i z toho, že semená všetkých vecí majú vlhkú podstatu. Zem je nesená vodou. Pohybuje sa vraj ako čln a pohyblivosťou vody sa potom otriasa, a vtedy ľudia hovoria, že je zemetrasenie.

    [upraviť] Pozri aj

    [upraviť] Externé odkazy

    • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok

    Všeobecné odvetvia astronómie

    Astrometria | Astrofyzika | Kozmológia | Galaktická astronómia | Extragalaktická astronómia | Nebeská mechanika | Vznik a vývoj galaxií | Planetológia | Stelárna astronómia | Vznik hviezd | Vývoj hviezd | Vznik a vývoj slnečnej sústavy
    Change language: All | العربية | Bahasa Indonesia | Български | Català | Cebuano | Česky | Dansk | Deutsch | Eesti | English | Español | Esperanto | Français | עברית | Hrvatski | Italiano | 한국어 | Lietuvių | Magyar | Nederlands | 日本語 | Norsk (bokmål) | Polski | Português | Русский | Română | Slovenčina | Slovenščina | Српски / Srpski | Suomi | Svenska | తెలుగు | Türkçe | Українська | 中文

    Autorem skryptu AdWiki v0.9 (2007) jest husky83
    Wikipedia jest zarejestrowanym znakiem towarowym Wikimedia Foundation
    Wszystkie materiały pochodzą z Wikipedii, obięte są licencją GNU Free Documentation License