
| Wybierz język: ar |
id |
bg |
ca |
ceb |
cs |
da |
de |
et |
en |
es |
eo |
fr |
he |
hr |
it |
ko |
lt |
hu |
nl |
ja |
no |
pl |
pt |
ru |
ro |
sk |
sl |
sr |
fi |
sv |
te |
tr |
uk |
zh Historia i autorzy | źródło tekstu - Wikipedia | Edycja Strona jest mirrorem encyklopedii Wikipedia. Oryginalna encyklopedia znajduje się pod adresem wikipedia.org
Portál:Astronómia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 |
Astronomický portál |
|
|
Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.
|
|
Slovo astronómia, etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástro - hviezda + νόμος, nómos - zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.
|
|
| Astronomický index (12. december - 16267 článkov) |
|
|
 |
Odporúčaný článok |
|
|
Mesiac s veľkým začiatočným písmenom označuje vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme. Je jej jediným prirodzeným satelitom. Nemá iné formálne meno ako "Mesiac", aj keď sa občas nazýva Luna (latinský výraz pre "mesiac"), aby bol odlíšený od bežných "mesiacov". Jeho symbolom je kosák (Unicode: ☾). Okrem slova lunárny sa k odkazu na Mesiac používa aj kmeň selen- (podľa gréckej bohyne Mesiaca Seléné) (selenocentrický, Seleniti, atď.).
Zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri udržiavaní rotácie Zeme v určitých medziach, a tým aj pri striedaní ročných období na Zemi, a ďalej pri tvorení prílivu a odlivu na Zemi.
Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom na Zemou je 384 403 km. Priemer Mesiaca je 3 476 kilometrov. V roku 1969 pristáli Neil Armstrong a Buzz Aldrin ako prví ľudia na Mesiaci.
|
|
|
|
Správcovia portálu |
|
|
Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:
|
|
|
Novinky |
|
- 3. január: Nastalo maximum meteorického roja Kvadrantíd. Roj má veľmi vysokú hodinovú frekvenciu, ktorá dosahuje až 120 meteorov za hodinu. Okamih maxima je predpovedaný na 13:50 SEČ. Roj však možno pozorovať od 1. do 5. januára.astro.cz
- 13. decemeber: Kométa 96P/Machholz má úplne iné chemické zloženie ako 150 ďalších komét, s ktorými bola porovnávaná. V jej kome je veľmi výrazný deficit uhlíka a uhlíkatých zlúčenín. Dôvod tohto deficitu nie je známy, ale môže naznačovať, že kométa vznikala vo vzdialenejších a chemicky odlišnejších častiach slnečnej sústavy ako ostatné kométy, či dokonca mimo nej. Ďalšie možné vysvetlenie je zmena chemického zloženia kométy v dôsledku jej častých a tesných priblížení k Slnku.komety.cz
- 8. december: Výskumný tím univerzity v Aarhuse (Dánsko) postavil skúšobnú komoru, v ktorej dokáže napodobniť podmienky panujúce na Marse. Univerzita zatiaľ publikovala výsledky štúdia vzoriek piesku, na ktorých skúšala vytvoriť tepelné podmienky ako na povrchu Marsu. Výskum sa týka otázky, či môže pri súčasných podmienkach primitívny život na Marse prežiť.spaceprobes.kosmo.cz
- 1. december: Venuša, Jupiter a Mesiac boli v konjunkcii, pričom minimálna vzájomná uhlová vzdialenosť planét predstavovala asi 2° a Mesiac sa k planétam priblížil len na 1°. Išlo o pozoruhodné priblíženie troch v súčasnosti najjasnejších zdrojov svetla na oblohe (s výnimkou Slnka). Mesiac mal fázu dorastajúceho kosáčika. Táto trojica telies bola viditeľná nad západným bodom obzoru hneď po zotmení, Venušu a Jupiter možno nad západným obzorom ešte stále pozorovať.
- 28. november: Na základe údajov zo sondy Cassini vedci došli k záveru, že pod povrchom Saturnovho mesiaca Enceladus by mohli byť veľké zásoby vody. Toto tvrdenie by mnohlo vysvetliť pozorovania zvláštnych mrakov, ktoré tryskajú z povrchu mesiaca. Vodné a ľadové častice vytvárajúce mraky by mohli tryskať cez prieduchy vedúce do pravdepodobne tekutého a teplého vnútra Encelada. spaceprobes.kosmo.cz
- 20. november: V južnej centrálnej Kanade bol pozorovaný veľmi jasný bolid, ktorý bol zaznamenaný na mnohých snímkach a videách. Objekt, ktorý ho spôsobil, sa pravdepodobne v hlbších vrstvách zemskej atmosféry rozpadol. Astronómovia dúfajú, že zo snímok metódou triangulácie odvodia tak dráhu meteoroidu v medziplanetárnom priestore, ako aj miesto dopadu prípadných veľkých kusov meteoritu.apod
|
|
|
|
|
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov |
|
|
Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Eliptická dráha, Galileiho ďalekohľad, Globula, Lyman Spitzer, Neutrínový detektor, Vznik vesmíru, Galaktická sústava súradníc, Observatórium Lomnický štít a ďalšie observatóriá, Rameno Orióna, Rotačná os, Satelitná galaxia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Spektrometer, Spektroskop, Šerovek vesmíru, ,
Rozšíriť: Astrofyzika, Vznik a vývoj galaxií, Giuseppe Piazzi, Spektrálny typ, Kvazar, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M30 a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Upraviť: Kozmológia
Preložiť: cs:Mlhovina Tarantule -> Hmlovina Tarantula, cs:Astronomický kongres v Praze -> Astronomický kongres v Prahe, cs:Dissertatio cum Nuncio Sidereo -> Dissertatio cum Nuncio Sidereo, cs:Exoplaneta -> Extrasolárna planéta, cs:VY Canis Majoris -> VY Canis Majoris...
|
Change language: All |
العربية |
Bahasa Indonesia |
Български |
Català |
Cebuano |
Česky |
Dansk |
Deutsch |
Eesti |
English |
Español |
Esperanto |
Français |
עברית |
Hrvatski |
Italiano |
한국어 |
Lietuvių |
Magyar |
Nederlands |
日本語 |
Norsk (bokmål) |
Polski |
Português |
Русский |
Română |
Slovenčina |
Slovenščina |
Српски / Srpski |
Suomi |
Svenska |
తెలుగు |
Türkçe |
Українська |
中文
Autorem skryptu AdWiki v0.9 (2007) jest husky83
Wikipedia jest zarejestrowanym znakiem towarowym Wikimedia Foundation |