--- --- Dodaj stronę do ulubionych ---


Szukaj:



Ostatnio oglądane:
  • Portál:Fyzika [sk]
  • ETIM [ja]
  • Средњи век [sr]
  • レコーディングエンジニア [ja]
  • వికీపీడియా:కొత్త సభ్యులకు స్వాగతము [te]
  • ԭ [ja]
  • వికీపీడియా:ఇసుకపెట్టె [te]
  • ウィアードテールズ [ja]
  • Main Page [sv]
  • 秒 [ja]
  • Ұ [ja]
  • 公克 [zh]
  • [zh]
  • Wikipedia:Artigos destacados [pt]
  • マライア・キャリー [ja]
  • Wikipedia:Stowarzyszenie Wikimedia Polska [pl]
  • アーロンチェア [ja]
  • Портал:Искусство [ru]
  • ޤ路ƥ [ja]
  • Imagem:Star Ouro 8bits.png [pt]
  • ウォーラス [ja]
  • Socjalizm [pl]
  • 96 [ja]
  • 1880 [ja]
  • Astúrias [pt]
  • Special:Search [ro]
  • 西城秀樹 [ja]
  • 19世紀 [ja]
  • Special:Statistici [ro]
  • Wybierz język: ar | id | bg | ca | ceb | cs | da | de | et | en | es | eo | fr | he | hr | it | ko | lt | hu | nl | ja | no | pl | pt | ru | ro | sk | sl | sr | fi | sv | te | tr | uk | zh
    Historia i autorzy | źródło tekstu - Wikipedia | Edycja
    Strona jest mirrorem encyklopedii Wikipedia. Oryginalna encyklopedia znajduje się pod adresem wikipedia.org

    Portál:Fyzika

    z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

    Prejsť na: navigácia, hľadanie
    Fyzikálny portál
    Schéma atómu

    Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je prírodnou vedou, ktorá sa zaoberá skúmaním základných zákonov prírody, skúmaním jej základných stavebných prvkov a ich vplyvov na ďalší vývoj. Táto veda zahŕňa skúmanie vlastností a správania sa rôznych materiálov a síl v čase a priestore.

    Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

    Fyzikálny index (2. november - 1140 článkov)
    1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Z Ž
    Výročia
    2. november
    Odporúčaný článok
    Zobrazenie jednotlivých zložiek tenzora napätí pôsobiacich na sledovaný element.
    Mechanické napätie je stav, ktorý vznikne v telese ak naň pôsobia účinky síl.

    Inak povedané, napätie je miera vnútorného rozloženia síl na jednotkovú plochu telesa, ktorá vyrovnáva účinok vonkajšieho zaťaženia, alebo okrajových podmienok pôsobiacich na teleso.

    Ak sa pokúsime rukami natiahnuť gumovú niť, musíme vyvinúť silu. Guma sa predĺži a jej prierez sa zmenší. Tvar gumovej nite sa zdeformuje. Ak by sme gumu v takomto stave prestrihli, voľné konce by sa prudko dali do pohybu v smere v ktorom sme gumu predtým napli. Znamená to, že vnútri gumy musí existovať stav, ktorý môže vyvolať silový účinok prejavujúci sa pohybom. Tento stav sa nazýva napätie.

    V skutočnosti napätie nie je jednoduchá veličina ale tenzor druhého rádu. V trojrozmernom priestore má 3 x 3 = 9 zložiek, podľa toho akým smerom napätie voči sledovanému elementu pôsobí. Ako vidieť na obrázku, na každú plôšku vybraného elementu (3) môže pôsobiť napätie v 3 nezávislých smeroch:

    • kolmo na ňu
    • rovnobežne s ňou v smere zostávajúcich dvoch osí.
    Kategórie
    Články
    Zoznamy
    Fyzika:

    Osobnosti vo Fyzike:

    Príbuzné portály

    Kozmonautický portál

    Astronomický portál

    Portál slnečná sústava
    Správcovia portálu

    Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji fyziky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

    Vedeli ste, že...
    • ak by ste mohli vidieť magnetické pole Jupitera zo Zeme, zdalo by sa 5 krát väčšie ako spln Mesiaca?
    • každý rok sa Mesiac odchyľuje o 3.82 cm od Zeme?
    • rok 2005 bol vyhlásený OSN za svetový rok fyziky?
    • na Mount Evereste nie je možné uvariť vajíčko na tvrdo? Vo výškach vyše 8 tisíc metrov je tak nízky tlak vzduchu, že voda začína vrieť už pri 70°C. Pri tejto teplote dosiahneme maximálne uvarenie vajíčka na mäkko a to len pri dlhšom varení.
    • teplomer so stupňami Celsia mal pôvodne bod mrazu a bod varu naopak, ako je to v súčasnosti? Švédsky fyzik Anders Celsius pôvodne priradil (na svojej) teplotnej stupnici číslu 0 teplotu bodu varu vody a naopak - hodnotu 100 stupňov priradil bodu zamŕzania vody. Neskôr boli tieto hodnoty prevrátené (0°C = bod mrazu a 100°C = bod varu) a takto sa používajú doteraz.
    Obrázok týždňa

    Kremíkový zachytávač z experimentu CMS (Compact Muon Solenoid).

    Novinky
    • 11. september: Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) bol odstavený pre poruchu chladiaceho zariadenia. Do činnosti bol znova uvedený 12. septembra, ale nehoda si vyžiadala jeho opätovné odstavenie.vesmir.sk
    • 10. september: V Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku CERN v Ženeve bol spustený najväčší urýchľovač častíc sveta, takzvaný Veľký hadrónový urýchľovač. LHC je najväčšia supravodivá aparatúra na svete – jej 1600 magnetov pracuje pri teplote 1.9 K, čo je -271 stupňov Celzia. Celková dĺžka tunela urýchľovača je 27 km.vesmir.sk
    • 1. máj 2008 Tímu vedcov z oblasti nanotechnológie sa podarilo vytvoriť zakrútené nanokáble. (Science, [1] [2])
    Najnovšie články
    Potenciálová bariéra · Siaha · Skúška tvrdosti podľa Rockwella · Medzinárodná štandardná atmosféra · Teleso (fyzika) · Žiarivá hmota · Magnetické pole Zeme · Ohyb vlnenia · Odraz vlnenia · Faradayova klietka · Výtlak · Exergetická účinnosť · Mechanická účinnosť · Gray (jednotka) · Cayleyho - Hamiltonova veta · Fourierova transformácia · Drell-Yanov proces · Valenčný kvark · Základná interakcia · Farba (kvantová fyzika) · Atómová elektráreň · Bimetalový teplomer · UTC-7 · UTC-8 · Priestupná sekunda · Fotonásobič · Svietivosť (fyzika) · Časticový detektor · U (enzýmová jednotka) · Enzýmová jednotka · Kmitňa · Kavitácia · Siločiarový model · Kapacita kondezátora · Stredoeurópsky letný čas · Mikroskop · Torr · Silové napätie v hmote · Charlesov zákon · Izochorický dej
    Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
    Ostatné portály

    Prírodné a technické vedy, veda a technika

     Astronómia ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika
     Kozmonautika ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Slnečná sústava ·  Vedy o Zemi


    Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

     Divadlo ·  Film ·  História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport


    Krajiny a regióny

     Fínsko ·  Rusko ·  Slovensko

    Change language: All | العربية | Bahasa Indonesia | Български | Català | Cebuano | Česky | Dansk | Deutsch | Eesti | English | Español | Esperanto | Français | עברית | Hrvatski | Italiano | 한국어 | Lietuvių | Magyar | Nederlands | 日本語 | Norsk (bokmål) | Polski | Português | Русский | Română | Slovenčina | Slovenščina | Српски / Srpski | Suomi | Svenska | తెలుగు | Türkçe | Українська | 中文

    Autorem skryptu AdWiki v0.9 (2007) jest husky83
    Wikipedia jest zarejestrowanym znakiem towarowym Wikimedia Foundation
    Wszystkie materiały pochodzą z Wikipedii, obięte są licencją GNU Free Documentation License