--- --- Dodaj stronę do ulubionych ---


Szukaj:



Ostatnio oglądane:
  • Subatomárna častica [sk]
  • Wikipedia:Hur man redigerar en sida [sv]
  • బొమ్మ:Lakshmimittal22082006.jpg [te]
  • Jan Hus [pl]
  • Wikipedija:Uvod [sl]
  • .bw [id]
  • Gerald Ford [pl]
  • 525 [en]
  • Main Page [sl]
  • Jakub Wajda [pl]
  • Buenos Aires [pl]
  • Jan Betley [pl]
  • Królestwo Jerozolimskie [pl]
  • VW Bora [pl]
  • Letnie Igrzyska Olimpijskie 1908 [pl]
  • Help:管理手册 [zh]
  • Letnie Igrzyska Olimpijskie 1936 [pl]
  • Andrew Johnson (prezydent USA) [pl]
  • S區塊 [zh]
  • Wikipedia:索引 えか [ja]
  • Warmia [pl]
  • 638 [en]
  • Wikipedia:姊妹计划 [zh]
  • Wikipedia:誰在寫維基百科 [zh]
  • Gustaw III [pl]
  • Napoleon Bonaparte [pl]
  • Феудализам [sr]
  • Weh [fr]
  • Main Page [pl]
  • Wybierz język: ar | id | bg | ca | ceb | cs | da | de | et | en | es | eo | fr | he | hr | it | ko | lt | hu | nl | ja | no | pl | pt | ru | ro | sk | sl | sr | fi | sv | te | tr | uk | zh
    Historia i autorzy | źródło tekstu - Wikipedia | Edycja
    Strona jest mirrorem encyklopedii Wikipedia. Oryginalna encyklopedia znajduje się pod adresem wikipedia.org

    Subatomárna častica

    z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

    Prejsť na: navigácia, hľadanie

    Subatomárne častice sú najmenšie známe ďalej nedeliteľné častice, z ktorých je zložená hmota a energia.

    [upraviť] Historická predstava

    V prvých desaťročiach 20. storočia fyzici postupne zistili, že atómy nepredstavujú najmenšiu nedeliteľnú čiastočku hmoty, ako sa očakávalo už od dôb starých Grékov. Mnohé experimenty (napríklad pokusy Ernsta Rutherforda) postupne viedli k myšlienke, že aj atóm má vnútornú štruktúru, čiže - inými slovami povedané - tiež sa z niečoho skladá.

    Vtedajšia predstava bola taká, že atóm má rozmery asi 1 × 10−10 m. Hlboko vo vnútri atómu sa nachádza jeho jadro s rozmermi 1 × 10−15 m a vo zvyšnom voľnom priestore sa pohybuju subatomárne častice - elektróny. Očakávalo sa, že jadro nesie kladný elektrický náboj a rovnako veľky záporný náboj predstavujú práve elektróny. Čiže navonok sa atóm prejavuje ako elektricky neutrálny.

    Pokiaľ ide o jadro, predpokladalo sa, že sa skladá z dvoch dalších subatomárných častíc:

    Protón i neutrón sú častice asi 1 800-krát hmotnejšie než elektrón, pričom protón má elektrický náboj rovnako veľký ako elektrón ibaže kladný a neutrón je z elektrického hľadiska neutrálny.

    V tých dobách sa zdalo, že pomocou kombinovania týchto troch subatomárnych častíc je možné objasniť ako funguje atóm a tiež to, prečo jestvuje veľké množstvo atómov a ich izotopov. Avšak v priebehu ďalších desaťročí fyzici postupne objavovali ďalšie a ďalšie subjadrové častice. Niektoré z nich zapadali do predstáv o štruktúre atómu, niektoré sa však zdali nadbytočné.

    [upraviť] Moderná predstava

    V 60-tych rokoch 20. storočia fyzici spoznali niekoľko stoviek subatomárnych častíc. Znamenalo to, že počiatočný sen vysvetliť rôznosť sveta atómov pomocou niekoľkých subatomárnych častíc sa rozplynul.

    V priebehu nasledujúcich rokov sa fyzikovi Murray Gell-Mannovi podarilo navrhnúť novú systematiku subatomárnych častíc. Jeho nápad spočíval v tom, že do teórie zaviedol šesť nových častíc nazvaných kvarky. V tejto dodnes platnej teórii sa celý fyzikálny svet dá vysvetliť pomocou 6 kvarkov, 6 leptónov (častice podobného druhu ako elektrón) a vzájomných fyzikálnych pôsobení medzi nimi.

    [upraviť] Fyzikálne pôsobenie

    Pod fyzikálnym pôsobením sa myslia sily, ktoré pôsobia medzi časticami. Poznáme 4 sily alebo pôsobenia (fyzikálne interakcie):

    1. gravitácia,
    2. elektromagnetizmus,
    3. slabá interakcia,
    4. silná interakcia.


    Častice v atóme
    protón (p) | neutrón (n)
    kvarky: kvark u (up) | kvark d (down) | pôvabný kvark (charm, c) | podivný kvark (strange, s) | kvark t (top) | kvark b (bottom)
    leptóny: elektrón (e) | mión (µ) | tauón (τ) | neutríno (ν)
    Change language: All | العربية | Bahasa Indonesia | Български | Català | Cebuano | Česky | Dansk | Deutsch | Eesti | English | Español | Esperanto | Français | עברית | Hrvatski | Italiano | 한국어 | Lietuvių | Magyar | Nederlands | 日本語 | Norsk (bokmål) | Polski | Português | Русский | Română | Slovenčina | Slovenščina | Српски / Srpski | Suomi | Svenska | తెలుగు | Türkçe | Українська | 中文

    Autorem skryptu AdWiki v0.9 (2007) jest husky83
    Wikipedia jest zarejestrowanym znakiem towarowym Wikimedia Foundation
    Wszystkie materiały pochodzą z Wikipedii, obięte są licencją GNU Free Documentation License